Kedysi dávno sa odohral tento príbeh. Bolo to v minulom storočí. Čo v minulom storočí! Bolo to v minulom tisícročí. Ako by povedal môj syn — keď som sa narodil, nebola ani elektrina. Pravda je však taká, že elektrina bola a dokonca sme mali doma aj televízor. Bol síce malý — taká obdĺžniková krabica s malou obrazovkou na jej okraji...
Málokedy sa stane, že sa dokonca aj Vládca Tmy chytá za svoje majestátne rohy v záchvate nefalšovaného, hysterického smiechu. Tentokrát nie sú na vine ľudské hriechy, ale ľudská márnomyseľnosť, zosobnená v jedinom neuhasiteľnom politickom plameni: Donald Trump a jeho posadnutosť Nobelovou cenou za mier.
Bolo to to utorkové ráno, ktoré vojde do dejín armádnych povolávacích paník. Generáli americkej armády, roztrúsení po planéte ako špendlíky v mape nepokojov, dostali zrazu, akoby bleskom zasiahnutí, príkaz na okamžité stiahnutie. Všetci. Na základňu južne od Washingtonu. Atmosféra hustla. Svetová vojna? Mimozemská invázia? Možno len došli v Mekáči...
Čo tam po vašich preferenciách a že stále otravujete vzduch na námestiach, aby ste sa vyrozprávali zo svojho bôľu. Môžete vykrikovať až tak, že stratíte hlas, aj tak vám to nepomôže. Už som dosiahol v parlamente ústavnú väčšinu, a tak sa môžete tešiť na ďalšie hlasovania.
Dnes som mal celkom slušný deň. Cestou domov sa mi do cesty nepostavil ani jeden semafor – čo je v našich končinách asi taký zázrak, ako keď uvidíte lietajúcu kravu v obleku, ktorá si hľadá prácu v štátnej správe. Bol som nadšený, pretože plynulá jazda je pre vodiča to, čo Michelinova hviezda pre kuchára – nedosiahnuteľná méta, o ktorej sa...
Bože, to bola zase noc. Som celý dolámaný, akoby mi niekto rozstrieľal celé brucho. Vôbec sa nevládzem pohnúť a len s veľkým úsilím sa mi podarí posadiť na posteľ. A aj to až po dlhom manévrovaní s mojím doráňaným telom. Najprv sa mi podarí prevrátiť na bok a postupne sa zdvíham na lakťoch, pričom nohy pomaly spúšťam na zem. Konečne...
Každý deň v práci dokazujem všetkým, ale hlavne sám sebe, že som profesionál. Skôr než vykročím z domácich dverí, ešte sa mrknem do zrkadla, či mi všetko sedí, ako má, a nevynechám ani svoj účes, ktorý musí byť dokonalý. Zbehnem k autu, kde mi už úctivo otvárajú dvere môj osobný šofér a moja ochranka. Musia ma strážiť, veď...
Nikto mi nevie povedať, kde sa nachádza Republika Kohútovo, ale všade o nej počuť a každý o nej rozpráva. Takže ju už poznám tak, ako by som v nej od dávna žil. Dejú sa v nej čudesné veci a človek by neveril, že je to možné. Ľudia tu väčšinou strácajú pamäť a veria len tomu, čo im momentálne hovorí jej vodca....
"ŠANCA PRE KAŽDÉHO. Milión za desať korún," pouličný predavač lósov lákal nádejných výhercov. Na moje počudovanie si nikto nechcel kúpiť za desať korún milión. Nevytvárali sa žiadne rady a žiadna nákupná horúčka nepostihla obyvateľov. Dnes sa už všeličo vymieňa. Aj marka za korunu v tom istom pomere.
Po istom čase a pozorovaní spoločenskej situácie som prišiel na to, že nie je so mnou niečo v poriadku. Ľudia sa predo mnou uzatvárajú a nič mi nevychádza podľa mojich predstáv. Preto som sa rozhodol, že za vzor mi môžu slúžiť len tí najlepší z nás. Dlho som dumal a hľadal osobnosti, ktoré by mi pomohli nájsť cestu životom. Míňali...
