Portrét nie je len fotografia tváre. Je to okamih, ktorý zostane. Pamätáte si na fotografiu, pri ktorej ste sa zastavili a nevedeli odtrhnúť pohľad? Nie preto, že model bol dokonalý. Nie preto, že fotoaparát bol najdrahší na trhu. Zastavili ste sa, pretože niečo v tom zábere dávalo zmysel. Niečo bolo na správnom mieste. A práve to je kompozícia.

Môžete mať najdrahší fotoaparát, najlepší objektív a najkrajšiu modelku — a napriek tomu vyjde portrét plochý, bez života, bez duše. Viete prečo? Pretože svetlo nebolo správne. Nie zlé. Nie tmavé. Len nesprávne pre daný moment.

Poznáte ten pocit, keď sa pozriete na hotovú fotografiu a niečo jednoducho nesedí? Technicky je záber v poriadku – svetlo, ostrosť, expozícia. A predsa – model vyzerá ako by práve čakal na autobus. Stuhnutý. Neprirodzený. Vzdialený.