Opozícia tápa v tme

Politický tón v našej krajine určuje výlučne Robert Fico a treba uznať, že je v tom skutočný majster. Úspešne manipuluje s verejnou mienkou — a nielen s ňou. Manipuluje s koaličnými partnermi a dokonca aj s opozičnými stranami. V tomto sa mu nedokáže nikto vyrovnať a keby v sebe dokázal utlmiť zlosť a nenávisť, bol by takmer neprekonateľný.

Ako to robí? Nahrá príhovor na YouTube — a je takmer jedno, o čom — a v ten deň sa o ničom inom nehovorí. Môže prebiehať niekoľko dôležitých odborných debát či tlačových konferencií, no všetci bez rozdielu politického presvedčenia reagujú na jeho tému. Pritom v spoločnosti môžu v danej chvíli rezonovať oveľa vážnejšie otázky, ktoré takto ostávajú v tieni.

Politickí nepriatelia, poplašné správy a selektívna spravodlivosť

Fico premyslene podsúva verejnosti obraz nepriateľa. Pravidelne operuje s pojmami ako "nevyvrátiteľné dôkazy", ktoré však málokedy reálne predloží. Za iných okolností by sa jeho výroky o prípravách štátneho prevratu či ohrození suverenity mohli kvalifikovať ako šírenie poplašnej správy. On to však označuje za legitímne využívanie slobody slova.

Raz sa vraj na Slovensku pripravuje puč, pretože opozícia neuznáva výsledky volieb. Inokedy sú terčom migranti alebo dokonca drobní živnostníci, ktorým sa pod rúškom "myslenia na ich budúcnosť" zvyšujú daňové a odvodové zaťaženia. Štátny rozpočet vraj ohrozuje aj šedá ekonomika v podobe domáceho pečenia koláčov, zatiaľ čo obľúbeným terčom útokov je rodina lídra opozície Michala Šimečku. V prípade jeho matky zjavne neplatí prezumpcia neviny – podľa premiéra je skrátka vinná.

Kontrast v prístupe k spravodlivosti je pritom do očí bijúci. Keď bolo vedené trestné stíhanie voči Ficovi a Kaliňákovi (kauza Očistec/Súmrak), generálny prokurátor Maroš Žilinka opakovane využil kontroverzný paragraf 363 Trestného poriadku, čím prípady zastavil. Obaja sú dnes podľa zákona čistí, rovnako ako mnohí ich stranícki kolegovia. Podľa Fica išlo o "politické procesy". To isté tvrdil aj pri Dušanovi Kováčikovi, bývalom špeciálnom prokurátorovi, ktorého však Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil za prijímanie úplatkov od zločineckej skupiny. Aj jemu sa však vďaka krokom ministerstva spravodlivosti podarilo dostať na slobodu ešte pred rozhodnutím o dovolaní.

Zmenené zákony a Gašpar v parlamente

Keďže nie všetko sa dalo zastaviť procesnými rozhodnutiami, koalícia pristúpila k radikálnej novele Trestného zákona. Skrátili sa premlčacie lehoty a znížili sadzby za korupciu a ekonomickú kriminalitu, čo v praxi znamená, že mnohí "ich ľudia" vyviaznu s podmienkami. Napriek tomu sa nepodarilo zastaviť stíhanie Tibora Gašpara. Bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda NR SR čelí obžalobe zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Je to bezprecedentná situácia: človek s takýmto obvinením aktívne prijíma zákony a rozhoduje o smerovaní krajiny.

Personálna politika vlády je kapitola sama o sebe. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nastúpil do funkcie bez relevantnej skúsenosti v bezpečnostných zložkách, no s o to väčším zápalom pri čistkách v polícii. Možno jedinou výnimkou v otázke skúseností je Robert Kaliňák, no aj on na tlačových konferenciách namiesto vecných odpovedí novinárom používa útočnú rétoriku svojho šéfa.

Opozícia: vysoké preferencie, no plná nášľapných mín

A čo na to opozícia? Tá sa často nechá vliecť Ficovou agendou. Hoci sa Progresívne Slovensko utešuje vysokými preferenciami, história varuje. V roku 2020 koalícii PS/Spolu chýbalo k vstupu do parlamentu len 926 hlasov (získali 6,96 % pri 7-percentnom kvóre), hoci im prieskumy veštili účasť vo vláde. Dnes im čísla opäť prajú, no cesta k moci je plná nášľapných mín.

Najväčším otáznikom zostáva Igor Matovič. Hoci sa prezentuje ako neúprosný bojovník proti korupcii, svojou nepredvídateľnosťou a útokmi na vlastných partnerov neraz fakticky pomohol práve Ficovi. Je to politický solitér, ktorého marketingový talent na "atómovky" pred voľbami z neho robí nevypočítateľného partnera pre akúkoľvek stabilnú vládu.

KDH je síce čitateľné, no zdá sa, že Robert Fico sa s ním zahráva ako mačka s myšou. Hoci hnutie deklaruje ochranu kresťanských hodnôt, predseda Milan Majerský pripustil, že sa v záujme programu spojí "aj s čertom". To sa potvrdilo v roku 2025, keď KDH podporilo vládnu novelu ústavy o definícii manželstva. Vtedy ma príjemne prekvapil postoj Františka Mikloška. Ten zákon nepodporil, pretože si až príliš dobre pamätá totalitné praktiky pred rokom 1989 a obáva sa autoritatívneho štýlu vládnutia, ktorý dnes Slovensko približuje k putinovskému Rusku.

História nás pritom učí, kam takáto cesta vedie. Kremeľ po druhej svetovej vojne až do roku 1989 diktoval politický vývoj v strednej Európe a brutálne potláčal akékoľvek demokratické ambície. Scenár bol vždy podobný: ak krajina vybočila z línie, prišla silová odveta. V júni 1953 vo východnom Nemecku sovietske tanky krvavo potlačili povstanie robotníkov, čo si vyžiadalo desiatky obetí. V októbri 1956 v Maďarsku vyústila snaha o reformu do regulárnej vojny, pri ktorej zahynulo viac ako 2 500 ľudí.

Ani Československo neostalo ušetrené. V auguste 1968 nám Moskva vnútila "bratskú pomoc" vo forme invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Podľa najnovších údajov Ústavu pamäti národa (ÚPN) a jeho českého partnera ÚSTR si táto okupácia len do konca roku 1968 vyžiadala najmenej 137 civilných obetí. O niečo "sofistikovanejšie" vyriešil Kremeľ situáciu v Poľsku. Aby sa zabránilo priamej invázii, v noci z 12. na 13. decembra 1981 vyhlásil generál Wojciech Jaruzelski výnimočný stav. Cieľom bolo zlomiť odborový zväz Solidarita pod vedením Lecha Walesu. Počas tohto obdobia zahynulo najmenej 100 odporcov režimu a sloboda bola opäť udusená na ďalšie roky.

Napriek týmto historickým skúsenostiam dnes Milan Majerský riskuje a otvára dvere diskusii o zmene volebného systému. Ak by prešiel návrh podľa predstáv Smeru, mohlo by to zabetónovať Ficovu moc na desaťročia.

Rozkladajúca sa opozícia a zápach z Kremľa

Zvyšok opozície nepôsobí o nič stabilnejšie. SaS sa pasuje s vnútornou krízou a odchodom Richarda Sulíka, čo stranu stiahlo k historickým minimám. Demokrati sa snažia profilovať ako zásadová alternatíva, no voliči nezabúdajú, že boli súčasťou Matovičovho vládnutia a dlho ho kryli.

Budúcnosť Slovenska je neistá a v slovenskom politickom ovzduší je čoraz intenzívnejšie cítiť vplyv Moskvy. Podľa europoslanca Ľuboša Blahu je Rusko "múdre a krásne". Keďže sa pán poslanec rád prezentuje ako vedec, mali by sme mu azda veriť. Otázka však znie: naozaj sme už takí nepoučiteľní?

Blog publikovaný: SME Blog