Konsolidácia môže spomaliť rast a oslabiť našu ekonomiku

Bývalí Ficovi ministri financií, ako Ján Počiatek či Peter Kažimír, sa dnes môžu len spokojne pousmievať a bez väčších starostí sledovať kroky svojho nástupcu Ladislava Kamenického. Ten totiž "konsoliduje" verejné financie spôsobom, ktorý síce politicky pôsobí ako riešenie, no v skutočnosti môže viesť k ďalšiemu oslabeniu slovenskej ekonomiky.

Kým Počiatek v rokoch 2006 – 2010 ťažil zo silného hospodárskeho rastu pred krízou a Kažimír počas rokov 2012 – 2019 staval na stabilnom daňovom mixe a relatívne priaznivej situácii na trhoch, Kamenický čelí omnoho zložitejším podmienkam: rastúcemu verejnému dlhu, prehlbujúcim sa deficitom, ako aj tlaku na financovanie sociálnych balíčkov a nákladných vládnych opatrení.

Namiesto dlhodobo udržateľných reforiem sa vláda spolieha na krátkodobé rozpočtové manévre, čo zvyšuje riziko, že Slovensko sa ocitne na chvoste Európskej únie nielen v konkurencieschopnosti, ale aj vo fiškálnej stabilite. Európska komisia už viackrát upozornila, že naša krajina patrí medzi najrýchlejšie zadlžujúce sa štáty eurozóny.

Politické výhovorky a pandémia – nepredvídané výzvy v jednom volebnom období

Fico sa správa ako malý chlapec a vyhovára sa na predchádzajúce vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Áno, boli to tri vlády, čo znie možno zveličene, ale všetky fungovali v rámci jedného volebného obdobia, ktoré navyše skončilo predčasne.

Toto obdobie bolo poznačené pandémiou, akú sme dovtedy nezažili. Akákoľvek vláda, vrátane tej Ficovej, by musela počas pandémie vynakladať zvýšené financie na riešenie krízy, s ktorými štátny rozpočet pôvodne nepočítal.

Na doplnenie kontextu je dôležité spomenúť, že pandémia COVID-19 sa začala šíriť koncom roka 2019 a viedla k celosvetovej zdravotníckej kríze. Tisíce ľudí ochoreli a mnohí zomreli, čo nútilo vlády zavádzať prísne opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu, ako sú lockdowny, obmedzenia pohybu a zatvorenie mnohých sektorov ekonomiky.

Tieto opatrenia mali značný dopad na hospodárstvo, čo viedlo k nárastu výdavkov na podporu zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a ekonomických stimulov pre obyvateľstvo a podniky.

Vlády po celom svete museli prijať mimoriadne opatrenia na zabezpečenie zdravotníckej infraštruktúry, zásoby ochranných prostriedkov a vakcín. Zároveň bolo potrebné poskytovať ekonomickú pomoc firmám a jednotlivcom, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii v dôsledku ekonomického útlmu. Tieto opatrenia si vyžadovali zvýšené výdavky a mnohé krajiny sa zadlžili, aby zvládli tieto bezprecedentné výzvy.

Konsolidácia konsolidácie

Kamenický konsoliduje konsolidáciu a predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti ju bude opäť konsolidovať. Po neúspešnom pokuse o zavedenie tzv. transakčnej dane prichádzajú z jeho dielne ďalšie opatrenia, ktoré mnohí odborníci označujú za experimenty, schopné pripraviť nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva o časť ich príjmov.

Poďme sa pozrieť, čo prináša táto konsolidácia. Trináste dôchodky budú zmrazené. Nie je to úplná katastrofa, no dôchodcovia patria medzi najdisciplinovanejších voličov, ktorí pravidelne chodia k volebným urnám. Ich priazeň si kupovali nielen vlády Roberta Fica, ale aj iné politické garnitúry. Hlas voliča je cenný, zatiaľ čo mladí a vzdelaní ľudia sú z chaotickej politickej situácii čoraz viac znechutení a nevedia, koho voliť. Časť z nich radšej volí odchod do zahraničia, kde môžu slobodnejšie rozvíjať svoj talent a nemusia sa obávať politického diktátu.

Ťažkú ranu dostávajú živnostníci. Konsolidačné opatrenia im zvyšujú zdravotné a sociálne odvody a zároveň dane. Mnohí z nich mali živnosť ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní. Pri nových pravidlách sa im zisky rapídne znížia a veľká časť zvažuje ukončenie podnikania. V praxi to znamená, že štátny rozpočet týmto opatrením nezíska takmer nič, keďže nižší počet aktívnych živnostníkov prinesie menší výber odvodov i daní. Podobné skúsenosti máme už z minulosti – prílišné zaťaženie malých podnikateľov vždy viedlo skôr k útlmu než k vyšším príjmom štátu.

Zamestnanci takisto výrazne pocítia konsolidáciu. Mnohí budú žiť od výplaty k výplate a namiesto budovania úspor sa budú musieť sústrediť iba na prežitie. Tým pádom im ostane menej energie a času na aktívne občianske zapájanie a vzdor voči politickým praktikám. Ficova vláda nás tak podľa kritikov vedie k väčšej izolácii od Európskej únie a k postupnej chudobe. Ironicky pritom predseda vlády vystupuje ako "sociálny demokrat telom a dušou" – s luxusnými hodinkami na ruke.

Osobitnou kapitolou sú štátne a cirkevné sviatky. Mnohým ľuďom je jedno, či je voľno počas cirkevných sviatkov. Vianoce sú však iná téma – stali sa univerzálnym sviatkom rodiny, ktorý si ctia takmer všetci bez ohľadu na vierovyznanie. Je to čas, keď sa rodiny stretávajú, rozdávajú si darčeky, radosť a lásku.

Pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 6. januára. Tento deň je dnes na Slovensku štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Podľa aktuálnych návrhov má byť zrušený. Naráža to nielen na citlivú otázku náboženských tradícií, ale aj na záväzky Slovenska vyplývajúce z medzinárodných dohôd – konkrétne z Vatikánskej zmluvy a dohôd s ďalšími registrovanými cirkvami. Zrušenie tohto sviatku by preto mohlo vyvolať právne aj spoločenské napätie.

Konsolidácia ktorá bolí všetkých okrem úradov

Minister financií Ladislav Kamenický predstavil konsolidačný balík za 2,7 miliardy eur a tvári sa, že je to liek na všetky choroby našich verejných financií. Lenže liek chutí horko – a najviac ho pocítia bežní ľudia a podnikatelia.

Začnime tým, čo je v návrhu najviditeľnejšie. Zvýšenie odvodov pre živnostníkov a zamestnancov – ďalší zásah do peňaženiek tých, čo pracujú. Zrušenie voľných dní – menej času na oddych, viac hodín v práci. Vyššia DPH na vybrané tovary a daňové licencie pre firmy, ktoré budú musieť platiť aj vtedy, keď budú v strate. To nie je konsolidácia, to je kombinácia vyšších daní a menšej slobody.

Štát síce hovorí, že ušetrí aj sám na sebe – ministerstvá a úrady majú prísť o časť výdavkov, plánuje sa zlučovanie inštitúcií či obmedzenie nákladov na chod štátnej správy. Ale kým pri občanoch sú opatrenia tvrdé a jasné, pri štáte sú zatiaľ len na úrovni prísľubov. Ako presne, kde a koľko sa ušetrí, to už počuť menej.

A tak sa opakuje starý príbeh: občan platí okamžite, štát šetrí možno niekedy. Na papieri to vyzerá ako vyrovnaný balík, v praxi je to ďalší dôkaz, že vláda siaha po najľahšej ceste – zoberie ľuďom voľno, živnostníkom prilepí odvody, firmám naúčtuje licencie a dúfa, že to vydrží.

Kamenického konsolidácia je teda nevyhnutná, ale zároveň brutálne amatérska. Ak sa aspoň polovica "štátnych úspor" rozplynie v politických kompromisoch, zostane nám len to horšie – vyššie dane, viac práce a rovnaký, ak nie väčší, deficit.

V politike je možné aj nemožné

Táto vláda pod vedením Roberta Fica je podľa môjho názoru najhoršia, akú sme kedy mali v ére samostatného Slovenska. V politike je však možné aj nemožné. Na ministerských kreslách sedia osoby známe šírením konšpiračných teórií a vrcholom bola nominácia Rudolfa Huliaka a Martina Migaľa na posty ministrov. Obaja pritom v parlamente viackrát nehlasovali v súlade s dohodou koalície, čo viedlo k tomu, že parlament bol často neuznášaniaschopný. Namiesto riešenia problému ich koalícia "odpratala" z parlamentu priamo do vlády.

Paradoxom je aj to, že predseda SNS Andrej Danko si vydupal nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, no následne sa ho v záujme zachovania koalície musel vzdať. Výsledkom je, že jeho strana nemá priame zastúpenie vo vláde na úrovni ministrov. Situácia bola natoľko napätá, že Dankovi dokonca hrozil rozpad poslaneckého klubu, a preto mu Robert Fico prepožičal jedného zo svojich poslancov, aby klub formálne fungoval.

Blog publikovaný: SME Blog