Igor Matovič zosobňuje príbeh plný chaosu a túžby po pozornosti
Fenomén Igor Matovič patrí k najdiskutovanejším a najpolarizujúcejším javom slovenskej politiky. Jeho vzostup bol dramatický, pád chaotický a jeho politická kariéra zostáva neustálou púťou za pozornosťou. Dá sa povedať, že Matovič v sebe spája to najlepšie a zároveň to najhoršie zo slovenskej politickej scény.
Matovičova revolúcia ovládla voľby 2020
V parlamentných voľbách v roku 2020 viedol Igor Matovič hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (dnes Hnutie Slovensko) k historickému víťazstvu. Získal 25 % hlasov a stal sa novým premiérom. Kľúčom k tomuto triumfu bola jeho neochvejná, často až obsesívna, protikorupčná agenda a otvorená "vojna" proti vtedajšej vládnej strane Smer-SD a jej lídrovi Robertovi Ficovi.
Matovič dokázal v sebe stelesniť hnev a frustráciu voličov unavených z dlhoročnej vlády Smeru, vnímanej ako symbol korupcie a prepojenia politiky s finančnými skupinami. Jeho heslo "Poďme si pre nich!" a prísľub "očisty" spoločnosti zafungoval ako silné mobilizačné volanie. Matovič, politický outsider a kritik, porazil dlhoročného politického hegemóna Fica, čo mnohí vnímali ako bod obratu pre Slovensko.
Chaotická vláda a "dar" pre Fica
Komentátori sa však zhodujú, že práve Matovičova vláda, hoci s ústavnou väčšinou, sa ukázala ako politicky mimoriadne nestabilná a chaotická. Pandémia COVID-19 síce priniesla bezprecedentnú krízu, no Matovičov štýl riadenia, plný improvizácie, konfliktov s koaličnými partnermi a nevyspytateľných krokov, viedol k rýchlej strate dôvery verejnosti.
Namiesto sľubovanej stability a očisty priniesol jeho kabinet neustále spory, verejné hádky a dojem nekompetentnosti. Jeho neslávne známy výlet na letisko pre ruskú vakcínu Sputnik V, o ktorom nevedeli ani jeho ministri, bol len jedným z vrcholov tohto chaosu. Matovičova vláda sa napokon sama rozložila pod tlakom vlastných vnútorných konfliktov a nespokojnosti partnerov, čo viedlo k jej pádu a následným predčasným voľbám.
Tento vnútorný rozvrat a masívna frustrácia voličov z "protificovskej" alternatívy vytvorili ideálnu živnú pôdu pre návrat Roberta Fica. Matovičova éra, ktorá mala Fica definitívne odstaviť, v konečnom dôsledku neúmyselne napomohla jeho politickej rehabilitácii. Fico, stojaci v opozícii, mohol pohodlne sledovať a kritizovať rozpad Matovičovho kabinetu, pričom sa vo voľbách 2023 vrátil k moci s rétorikou, že len on je schopný priniesť na Slovensko poriadok.
Atrakcia chaosu je politika útoku pre získanie pozornosti
Charakteristickým znakom Matovičovej politiky je jeho neustála snaha o upútanie pozornosti, ktorá často zatieni vecnú diskusiu. Osobné útoky, expresívne výrazy (ako "mafia", "zrada", "chrapúň") a provokatívne akcie, predovšetkým na sociálnych sieťach a tlačových konferenciách, sa stali jeho hlavnými nástrojmi.
Matovičova stratégia sa zameriava na konflikt a vytváranie dojmu permanentnej obete alebo bojovníka proti zlu. V politickom diskurze neustále útočí na kohokoľvek, kto stojí v ceste, či už ide o politických súperov, koaličných partnerov, médiá, alebo dokonca vlastných poslancov. Jeho nedávne reakcie na hlasovanie jeho poslancov za novelu ústavy s vládou Smeru, ktoré označil za "zradu", sú len najnovším príkladom tohto prístupu.
Komentátori tento štýl často označujú za populizmus alebo politický marketing, kde je cieľom mediálny priestor, nie konsenzus alebo konštruktívne riešenia. Matovič funguje ako politický infotainment – namiesto nudného rokovania ponúka drámu, vďaka ktorej zostáva neustále v centre diania. Bez neho sa politická diskusia akoby stáva menej "zaujímavou".
Generátor konfliktu
Matovičov príbeh je paradoxom: porazil Fica, no jeho chaotické vládnutie a nekonvenčný politický štýl mu v konečnom dôsledku vytvorili podmienky pre triumfálny návrat. Jeho politika neustáleho útoku a hľadania pozornosti, hoci z pohľadu voličov únavná, je kľúčová pre jeho prežitie v politike.
Matovič tak zostáva v tieni slovenskej politiky nielen ako expremiér, ale predovšetkým ako "generátor konfliktu", ktorého nevyspytateľné kroky majú tendenciu narúšať stabilitu a prehlbovať rozdelenie spoločnosti, čím nevedomky alebo vedome pomáha tým, proti ktorým kedysi tak odhodlane bojoval.
Blog publikovaný: SME Blog