Fico vydáva energetickú závislosť na Rusku za prejav národnej suverenity
Vyhlásenie Roberta Fica o tom, že nám "nikto by nám nemal prikazovať, odkiaľ budeme brať ropu a plyn," rezonuje v prostredí, kde sú energetické náklady hlavnou starosťou občanov. Hoci znie táto rétorika lákavo – ako volanie po národnej suverenite – v kontexte súčasnej geopolitickej reality a členstva Slovenska v EÚ je toto vyhlásenie strategicky krátkozraké a zavádzajúce. Ignoruje totiž fakt, že energetická závislosť na jednom, geopoliticky nestabilnom zdroji (Rusku) nie je formou slobody, ale formou politickej a ekonomickej vydierateľnosti.
Prečo je závislosť bezpečnostným rizikom
Slovensko je historicky jedným z najzávislejších štátov EÚ na ruských fosílnych palivách. V prípade ropy bola naša krajina dlhodobo takmer 100% odkázaná na dodávky cez ropovod Družba, čo urobilo z našej rafinérie a celého palivového trhu extrémne zraniteľné miesto. V oblasti zemného plynu pokrývalo Rusko pred inváziou na Ukrajinu viac ako 80% našej spotreby. Aj napriek udeleným výnimkám zo sankcií pre vnútrozemské štáty, ktoré nám dočasne umožňujú odber, táto závislosť vystavuje Slovensko priamemu riziku prerušenia dodávok a zároveň nepriamo financuje agresiu, čo je v priamom rozpore so sankčnou politikou EÚ. Fico tak implicitne spochybňuje spoločný záujem EÚ na oslabení schopnosti Ruska viesť vojnu.
Ekonomický dopad znamená riziko straty investícií a dôvery
Zotrvanie pri závislosti má pre Slovensko vážne ekonomické dôsledky nad rámec cien energií.
Prvý problém je infraštruktúrny: Ak sa budeme držať výhradne ruských surovín, nebudeme nútení investovať do modernizácie našej infraštruktúry (napríklad modernizácie rafinérie na iný typ ropy alebo posilňovania reverzného toku plynu). Tým strácame možnosť vyjednávať s inými dodávateľmi a konkurovať na širšom európskom trhu, čím si sami predražujeme budúce dodávky.
Druhým, a oveľa vážnejším, je problém dôveryhodnosti a investičného rizika. Podporovanie pretrvávajúcej závislosti na dodávateľovi, ktorého EÚ považuje za riziko, vysiela negatívny signál zahraničným investorom. Tí hľadajú v členských štátoch EÚ predvídateľnosť, stabilitu a súlad so spoločnými pravidlami. Postoj spochybňujúci spoločný cieľ EÚ tak môže viesť k odklonu investícií do iných, proaktívnejších krajín, ktoré prijali stratégiu diverzifikácie a zelenej transformácie. Dlhodobo to ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Zrada spojencov, kritizuje opozícia Fica
Reakcie slovenskej opozície na takéto vyhlásenia sa typicky koncentrujú do dvoch hlavných bodov: geopolitický postoj a strategická nekompetentnosť.
Opozičné strany s prozápadným zameraním (napr. Progresívne Slovensko, KDH, SaS) obvykle Fica kritizujú za zradu spojencov a partnerov. Zdôrazňujú, že ignorovaním spoločného postupu EÚ sa Slovensko dobrovoľne izoluje a podkopáva základy vlastného členstva v EÚ a NATO. Tieto strany odmietajú rétoriku "príkazov" z Bruselu a namiesto toho hovoria o spoločnej zodpovednosti a solidarite tvárou v tvár agresorovi. Podľa nich Fico obetuje dlhodobú národnú bezpečnosť a medzinárodnú reputáciu za krátkodobý, populistický zisk.
Fico s Orbánom vytvárajú blok v izolácii
Ficovo vyhlásenie v Maďarsku nie je náhodné. Spojenie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom symbolizuje snahu vytvoriť v rámci EÚ blok, ktorý spochybňuje spoločný sankčný a geopolitický postoj. Hoci Maďarsko rovnako využíva výnimky zo sankcií a udržiava blízke vzťahy s Moskvou, rozdiel je v rozsahu diverzifikácie. Zatiaľ čo Orbánova vláda sa opiera o lacný plyn a ropu ako o hlavný nástroj na zníženie inflácie a získanie politickej podpory, Maďarsko má vďaka prístupu k LNG terminálom v Chorvátsku a lepšej sieti interkonektorov (aj keď obmedzenú) väčšiu geografickú flexibilitu ako Slovensko. Ficova rétorika však kopíruje Orbánov model a stavia Slovensko do pozície ochotného spojenca v izolácii, čím sa zmenšuje manévrovací priestor voči Bruselu a zároveň narastá geopolitické riziko.
Suverenita si vyžaduje odvahu k zmene
Kým Fico prezentuje nákup ruskej ropy a plynu ako akt národnej suverenity, ide v skutočnosti o historickú zotrvačnosť, ktorá predlžuje našu bezpečnostnú a ekonomickú zraniteľnosť. Príklad ostatných štátov EÚ, ako je Nemecko alebo Česko, ukázal, že rýchla diverzifikácia a investície do infraštruktúry sú nielen možné, ale sú jedinou cestou k skutočnej energetickej nezávislosti. Suverenita si vyžaduje odvahu k strategickej zmene, nie pohodlné zotrvávanie v závislosti.
Blog publikovaný: SME Blog