Bol to cielený útok na Poľsko zo strany Ruska?
Náš "bohom milostivý" premiér Robert Fico sa vo svojej prvej reakcii vyjadril, že si musíme počkať na podrobnejšie informácie. Zároveň vyzval médiá aj politikov, aby boli zdržanliví a nepodliehali hystérii. Podobne postupoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý zvolil slová tak, aby nepoškodil záujmy Ruskej federácie. Minister obrany Robert Kaliňák sa zasa vehementne zdráhal označiť použité drony priamo za ruské. Ani jeden z predstaviteľov koalície neodsúdil incident ako agresiu voči členskému štátu NATO.
Podpredseda parlamentu Andrej Danko do diskusie prispel vlastnými "úvahami" a naznačil, že za útokom na Poľsko môže stáť Ukrajina. Takéto tvrdenia však nezodpovedajú žiadnym faktom a zapadajú skôr do naratívu, ktorý sa snaží odviesť pozornosť od zodpovednosti Ruska.
Drony cielili priamo na poľské alebo aliančné objekty
Podľa poľskej armády došlo k incidentu po tom, ako ruské sily uskutočnili masívny raketovo-dronový útok na ciele na Ukrajine. V jeho priebehu minimálne 19 ruských dronov preniklo do poľského vzdušného priestoru, pričom niektoré z nich prekročili hranicu aj z územia Bieloruska. Poľská protivzdušná obrana časť týchto bezpilotných prostriedkov zostrelila.
Incident viedol k dočasnému uzavretiu viacerých letísk vrátane Rzeszowa, Varšavy-Modlin a Lublinu, čo podčiarkuje závažnosť situácie. Rzeszow je pritom strategickým mestom, keďže slúži ako významný logistický uzol pre pomoc Ukrajine.
Varšava zdôraznila, že vyšetrovanie incidentu pokračuje a nie je zatiaľ možné s istotou potvrdiť, či drony cielili priamo na poľské alebo aliančné objekty. Vicepremiér a minister zahraničných vecí Radosław Sikorski uviedol, že táto otázka je predmetom analýzy. Napriek tomu poľská vláda jasne konštatovala, že primárnu zodpovednosť nesie Moskva, keďže incident je priamym dôsledkom ruskej agresie proti Ukrajine.
Bezpečnostné dôsledky
Incident opäť ukázal, aké krehké je bezpečnostné prostredie v strednej Európe. Aj keď zatiaľ nebol uplatnený článok 5 Washingtonskej zmluvy (kolektívna obrana), situácia poukazuje na riziko jeho aktivácie. Členské štáty NATO už viackrát deklarovali, že budú chrániť "každý centimeter svojho územia". To znamená, že opakované porušenia vzdušného priestoru Poľska, Rumunska či Slovenska by mohli vyvolať oveľa tvrdšiu reakciu Aliancie.
Z vojenského hľadiska ide o nepriamy dôsledok ruskej stratégie zastrašovania. Moskva pravidelne podniká útoky v blízkosti hraníc NATO, čím testuje reakcie susedných krajín a zároveň šíri neistotu medzi obyvateľstvom. Každý takýto incident zároveň zvyšuje tlak na západných spojencov, aby ešte viac posilňovali protivzdušnú obranu.
Geopolitické súvislosti
Reakcie slovenských vládnych predstaviteľov pôsobia v tomto kontexte mimoriadne problematicky. Kým Poľsko, pobaltské štáty a väčšina európskych lídrov hovoria otvorene o ruskej zodpovednosti a o potrebe posilniť kolektívnu obranu, Bratislava sa stavia do pozície "neutrálneho pozorovateľa". Tento prístup síce môže krátkodobo vyhovovať Moskve, no z dlhodobého hľadiska oslabuje kredibilitu Slovenska v rámci NATO a EÚ.
Naše oficiálne postoje sú v ostrom kontraste s faktom, že Slovensko je hraničný štát Aliancie, a teda priamo závisí od kolektívnej bezpečnosti. Znižovanie vážnosti ruských útokov môže byť vnímané ako oslabenie solidarity so spojencami, čo v krízovej situácii môže stáť veľmi veľa.
Zodpovednosť Moskvy je nesporná
Incident v Poľsku bol ďalším varovným signálom, že ruská agresia proti Ukrajine má bezprostredné dôsledky aj pre členské štáty NATO. Bez ohľadu na výsledky vyšetrovania je zodpovednosť Moskvy nesporná – keby Rusko neútočilo na Ukrajinu, k ohrozeniu Poľska by vôbec nedošlo. Slovenská politická reprezentácia však namiesto jasného pomenovania rizík volí jazyk relativizácie, čím podkopáva dôveru spojencov a vystavuje krajinu zbytočnému geopolitickému riziku.
Blog publikovaný: SME Blog