Nekrológ

Otec, dedko, pradedko

Narodil sa v zimný deň vo februári 1923 v malebnej dedinke pri Váhu v Šintave. Mal tri sestry a dvoch bratov. V detstve žil v skromných podmienkach a jeho pot sa miešal s dobytkom v maštali a pri práci na poli a vinohrade. Jeho telo mocnelo a bol to veru švárny šuhaj, za ktorým sa nejedna dievčina obzrela.

Život na dedine bol vtedy tvrdý, ale mal aj svoje radovánky a mládež vyrastala pod taktovkou šintavského farára a učiteľa. Viedli ich k láske k Bohu, rodičom a k svojim blížnym. Učili ich poznávať svet a milovať divadlo.

Hrala v ňom aj jeho sestra Rózka a modrooká dievčina Mariška, ktorá si získala jeho srdce a práve s ňou hrával v šintavskom divadle poväčšinou hlavné postavy.

Okrem divadla zbožňoval spev a tanec. Na tanečných zábavách povykrúcal množstvo dievčin. Horšie to bolo v susedných dedinách na zábave. Tu si domáci mládenci strážili svoje devy. Stalo sa mu aj to, že mu raz po potýčke vyzliekli nohavice a len v spodkoch sa poza humná potajme vracal domov.

Obchodníckemu remeslu sa vyučil v Seredi u tamojšieho Žida. Bola to pre neho dobrá škola, kde sa naučil poznávať látky a precíznemu poriadku v obchode a aj v sklade, kde malo všetko svoje miesto a bolo rad za radom poukladané.

Po druhej svetovej vojne si konečne povedal svoje áno so svojou veľkou láskou Mariškou a založili si rodinu. Prvá sa im narodila dcéra Antónia a po nej Evička a Marián. Keď sa im narodil syn Ernest - to akože moja maličkosť, tak ma nevedel oslovovať, keďže bol sám Ernestom a začali ma volať Eťo. Po predčasnej smrti Evičky prišli na svet modrooké dievčatká Danka a Janka.

Z rodnej Šintavy sa po narodení dvoch starších dcér presťahovali do Bratislavy a tu si našiel prácu v sklade. V jeho živote mu bola veľkou oporou naša mama, ktorá mala veľmi dobré organizačné schopnosti. Po príchode do Bratislavy bola síce najprv prekvapená, že aj tu tečie Váh a je oveľa väčší než v Šintave.

Veľmi rýchlo sa však zorientovala a svojou komunikatívnou povahou si našla množstvo známych na najrozličnejších postoch a dokázala vybaviť aj zdanlivo nemožné. Otec sa niekedy aj hneval, že stále niečo vybavuje a kamsi len behá.

Spomínam si s láskou na rodinné oslavy, kde sa pilo dobré vínko a rozvoniavalo to rôznymi dobrotami. Jedna pieseň tu striedala druhú a neraz sa aj tancovalo. Mnohí si iste pamätáte šintavské svadby a na nich nášho otca, ako veľkého tanečníka, ktorého nohy rezko tancovali na tanečnú nôtu.

Zlom v jeho živote nastal pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, keď v jedno skoré jesenné ráno zomrela jeho milovaná manželka, naša mama, babka so slovami: Panenka Mária pomôž mi prosím a odovzdala svoju dušu Bohu.

Dlhé roky si nevedel predstaviť život bez nej a beznádejne blúdil po dome a záhrade. A práve v záhrade našiel nové potešenie a začal pestovať skalku, ktorú zbožňovala naša mama.

Potešením mu boli aj jeho vnúčatá Michal, Mária, Katka a Andrej, Deti našej najstaršej sestry Tonky. K Mariánovmu synovi Adamovi si hľadal dlhšie cestu, ale napokon ich puto bolo o to silnejšie. Vnuk Félix mu bol tiež iskrou v živote a to je syn mladšej sestry Danky. Nuž a moje deti Bartosz, Samuel a Miško mu takisto priniesli vánok do života. Pravnúčatá radšej už nebudem menovať.

V posledných rokoch bol nášmu otcovi veľkou oporou vnuk Ondro, ktorý mu pomáhal v domácnosti a vedel mu aj dohovoriť. Varili si spolu a Ondro mal pod kontrolou jeho zdravotný stav.

Otec mal rád poriadok a v skrini má poukladané veci v komínkoch, ako bažanti na vojne. Doklady, účtovné bločky sú taktiež vzorne poukladané, ako aj jeho lieky.

Bolo fajn, že sme bývali pokope s otcom a to Danka s rodinou, Andrej so svojou ženuškou a ja so svojou rodinou. Spomínam si, ako otec otváral svoje kuchynské okno, aby počul čo sa deje u mňa doma.

Túto Veľkú noc už nevládal chodiť a po prvý krát už nešiel šibať a bolo mu to ľúto. Tradície sa dodržiavali a na Vianoce spolu so zaťom Belom pripravoval každý rok štedrú večeru a jeho špecialitou bol zemiakový šalát.

Svoju poslednú pesničku si zaspieval s opatrovateľkou Zuzkou. Posledné pohladenie sme si navzájom dali, keď sme ho so švagrom Belom uložili spať a zaželali mu dobrú noc.

Dodýchal v tú letnú noc v spánku s nádejou na večné spasenie a stretnutie s milovanou manželkou Mariškou.

My tvoje deti, vnuci a pravnuci sme pokračovaním tvojho života. Ďakujeme ti za život, ktorý si nám daroval otec, dedko, pradedko.

Ernest Klotton